МАРК РЕГНЕРУС ДОСЛІДЖЕННЯ: Наскільки відрізняються діти, які виросли в одностатевих союзах
РЕЗОЛЮЦІЯ: Громадського обговорення навчальної програми статевого виховання ЧОМУ ФОНД ОЛЕНИ ПІНЧУК І МОЗ УКРАЇНИ ПРОПАГУЮТЬ "СЕКСУАЛЬНІ УРОКИ" ЕКЗИСТЕНЦІЙНО-ПСИХОЛОГІЧНІ ОСНОВИ ПОРУШЕННЯ СТАТЕВОЇ ІДЕНТИЧНОСТІ ПІДЛІТКІВ Батьківський, громадянський рух в Україні закликає МОН зупинити тотальну сексуалізацію дітей і підлітків Відкрите звернення Міністру освіти й науки України - Гриневич Лілії Михайлівні Представництво українського жіноцтва в ООН: низький рівень культури спілкування в соціальних мережах Гендерна антидискримінаційна експертиза може зробити нас моральними рабами ЛІВИЙ МАРКСИЗМ У НОВИХ ПІДРУЧНИКАХ ДЛЯ ШКОЛЯРІВ ВІДКРИТА ЗАЯВА на підтримку позиції Ганни Турчинової та права кожної людини на свободу думки, світогляду та вираження поглядів Контакти
Тлумачний словник |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Clovel a priestorPriklady rozneho sposobu kresby a stylizacie I'udskej IP В postavy.
Г
clovek a priestor V architektonickom vykrese sa casto vyskytuje kresba fudskej postavy v bezprostred-nom vztahu s dopravnym prostriedkom. V takom pripade je dolezite nie/en spravne vystihnutie proporcie postavy к zobrazovanemu architektonickemu priestoru, ale aj dodrzanie vzajomnych proporcii postavy a kresleneho dopravneho prostriedku.
clovek a priestor
к-
kresba neobsahuje prvky, z ktorych mozno vycitaf meradlo zobrazovanej architektury (schody, vyska zabradlia, dveri a pod,), jedinou mierkou je kresba fudskej postavy, ktora moze dojmove zobrazovany priestor zvacsif alebo zmensif. К zobrazeniu rozmerov priestor и v perspektive moze vystacif len kresba. I'udskych postav. Dolezite je posadenie I'udskej postavy na horizonte. V perspektive kreslime postavy stojace na vodorovnej rovine tak, aby ich oci boli v urovni horizontu. Vyska oci je 165 az 170 cm.
Architekt aj pri kresleni pohl'adu (ortogonalu) pouziva ako mierku fudsku postavu. Umiestnenie postavy v pohlade ma kompozicne doplhat kresbu. /I, — nespravne rozclenenie postav v pravidelnych intervaloch konkuruje rytmu architektury, A2 — spravne tudske postavy vytvaraju skupinu — dopihaju kompoziciu pohl'adu, Вt а С2 — nespravne, fudska postava na osi okna. stitu, pohl'adu, В, а С, — spravne. clovek a priestor
, Vyobrazenie niektorych stromov, ktore sa vyskytuju v nasej oblasti vo/'ne v prirode, prip. sa pestuju v parkoch. Studium charakterizujucej skladby stromov naj'ma podia prirody je predpokladom uspesne sty/izovane/ kresby, ktora je pri vhodnom grafickom vyjadreni sucastou architektonickeho navrhu. Stromy su zobrazene v mierke 1 .200. Nazvy stromov: 1 — dub (quercus robur), 2 — breza (betula verrucosa), 3 — hrab obycajny (carpinus betulus), 4 — lipa vel'kolista (tilia platyphyllosj, 5 — vfba krehka (salix fragilis), 6 — topof (populus fastigiata). Zelen
Zeleh Kmeh a vetvy, ich vzajomna skladba a rast urcuju celkovu formu stromu. Podia uhla odchylenia vetvy od kmena zavisi tvar koruny stromu. Tvar koruny stromu moze byi geometrlcky, guta, valec, kuzet, alebo nepravidelny. Okrem tychto prirodnych tvarov pozname tiez umele tvarovanu zeleh. Nazvy stromov: 1 — javor (acer saccharinum), 2 — klen (acer pseudoplatanus), 3 — buk obycajny (fagus silvatica), 4 — vrba krehka (sa/ix fragilis), 5 — osika (populus tremula), 6 — platan (platanus acerifolia). щг \ '
Charakteristickym javom pre celkovy tvar stromu je pomer kmena ku korune (1 — jaseh obycajny, 6 — pagastan konsky). Ani ukoncenie hlavnych vetvi z grafickeho hfadiska me je zanedbate/пё. Koncove vetvicky smerujd kolmo nahor (topot), su horizontalne (smrekyj alebo orevisnute f/e/sa). Nazvv stromov: 1 —jaseh obycajny (fraxinus excelsior), 2 — agat biely (robinia pseudoacacia). 3 —/aseh (fraxinus, var. pendula), 4 — jelsa lepkava (alnus glutmosa), 5 — ginkgo dvojlalocne, 6 — pagastan konsky (aesculus hippocastanum). zeleh ',,*■?-. "*1Э
Pre ihlicnate stromy, najma smreky, je charakteristicke, ze ich kmen predchadza celou vyskou a so sustavou horizontalnych pravidelne rozvrhnutych vetiev vvtvara kuzelovity tvar. Pravidelne geometricke formy smrekov u/'ahcuju graficky pristup к ich stylizacii. Nazvy stromov: 1— smrek obycajny (picea abies), 2 — borovica cierna (pinus nigra),3 —jedla biela (abies alba), 4 — smrek (picea pungens), 5 — tuja zapadna (thuja occidentalis), 6 — borievka (juniperus communis), 7 — limba (pinus cembra), 8 — smrekovec (larix decidua), 9 — borovica obycajna (pinus silvestris), 10 — tis obycajny (taxus baccata). 47 Rozne sposoby kreslenia ihlicnatych stromov (smrekov). Na prikladoch je znazorneny postup zjednodusovania formy od realnej az po abstraktnu. Vhodnosf pouzitia zavisi od clenitosti architektonickeho objektu, ako aj od jeho mierky. Zelen
zeleh Pri clenitych hmotovych zoskupeniach su vhodne jednoduche formy stromov a naopak tarn, kde na vykrese prevladaju jednoduche architektonicke tvary, clenitost zelene moze byi bohatsia. К malej mierke architektonickych objektov, napr. v urbanistickych navrhoch, je vhodne zeleh maximalne abstrahovat. V interieroch a exterieroch, kde vnimame jednotlive architektonicke detaily zblizka, volime pristupny stupeh stylizacie tak, aby sme ich posobnost podporili.
zeleh Ukazka ihlicnatych stromov v styroch priestorovych polohach. Charakter rastu stromu /e zachovany pri vsetkych mierkach, ktore vyplyvaju z jeho situovania v priestorovom plane. i
Tie iste ihlicnate stromy ako na predchadzajucej strane, ten stupen stylizacie je znasobeny. Zeleh Abstrahovanie moze vyustit az к skratkovemu ponimaniu zelene, ktora sa stava akymsi dekoracnym prvkom architektonickeho vykresu. Takyto stupen skratky nesmie byt v rozpore s celkovym grafickym pohatim architektonickeho vykresu.
zeleh
Aby sa struktura a celkova skladba stromu neporusila, aj pri skratkovitom grafickom podani pri jeho kresleni vychadzame z listu, ktory je zvycajne zakladnou ,,stavebnou" jednotkou organicky zviazanou s tvarom stromu. Medzi listom a korunou je urcita totoznosi tvarov (srdcovity tvar listu lipy je podobny celkovemu obrysu stromu). Zeleh
Zeleh Zosuladenie vysokej a nizkej zelene je velmi dolezite. Najma v podorysnych tvaroch casto nie su zretelne vyskove rozdiely zelene. Je to najma v tychto pripadoch, ked vol'ba grafickej struktury stromov a travnatych ploch je svojou intenzitou a sty-lom pribuzna alebo zhodna. A — ukazka podorysneho oznacovania zelene, pri ktorom travnata plocha podporuje plasticitu stromov. В — priklad vyjadrenia priestoru pomocou zelene. Detailom a suvislymi pasmi zelene, ktore zaradujeme do priestoru, obrazu.
Zeleh
Ukazky jednotlivych druhov zelene od detailu po priestorove zoskupenie. Suvisla plocha okrem priestoroveho vnemu svojim strohym rytmickym az jednotvarnym kreslenim vytvara sugestivne prostredie archltektonickemu dielu. I
Zobrazenie stromov v pohlade a v podoryse — detaily. zelen
Itylizacia koruny stromov.
Zeleh <*£
Zelen Podorysne oznacovanie travnatych ploch. Vhodnost pouzitia tej-ktorej plochy zavisi od mierky podorysu a jeho grafickeho posobenia. Pouzita travnata plocha vel'kosfou svojej struktury пета byf v rozpore s mierkou stavebneho detailu v podoryse. Travnatymi plochami podporujeme myslienkove posobenie podorysneho riesenia.
Zelen ako mierka v architektonickych vykresoch: A — zelen — c/ovek — opticke architektonicke zmensenie, В — zelen — c/ovek — opticke architektonicke zvacsenie, С a D — architektonicke prvky ako mierka (C — opticke zvacsenie, D — opticke zmensenie), E — postupne opticke architektonicke zvacsovanie, dosiahnute zmensovanim vegetacie. zelen
Kompozicne zasady pri kresleni a umiesthovani stromov, ktore zavisi od formy architektonickeho objektu: A — nespravne, В — nespravne (na osi objektu), С — spravne (asymetricke umiestnenie stromu), D -— nespravne (zeleh sleduje tvar objektu), E — spravne (vyvazenie tvaru objektu spravnym rozmiestnenim zelene), F — nespravne (tvar stromov nekontrastuje s formou architektury), G —spravne (zeleh vhodne kompozicne vyvazuje formu architektury), H — nespravne (k horizontalnemu obiektu nevhodne voleny horizontelny tvar stromu), I — soravne (s horizontalou objektu spravne kontrastuje vertikalny tvar zelene).
zelen
Ukazky niektorych druhov dlazieb a ich zjednoduseneho kreslenia v architektonic-kych pro/ektoch.
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|